Nový rok v pravoslávnej cirkvi, ktorá má na východnom Slovensku hlboké korene, sa slávi podľa juliánskeho kalendára. Tento tradičný kalendár je posunutý o 13 dní oproti gregoriánskemu kalendáru, čo znamená, že pravoslávni veriaci vítajú nový rok 14. januára. Tento deň má však oveľa väčší význam než len začiatok nového roka – spája duchovné a kultúrne tradície, ktoré sú pre rusínsku menšinu na Slovensku neoddeliteľnou súčasťou identity.
SVIATOK OBREZANIA PÁNA A BAZILA VEĽKÉHO
Pravoslávny Nový rok je úzko spätý s dvoma významnými cirkevnými sviatkami: Obrezanie Pána a sviatkom svätého Bazila Veľkého. V tento deň sa slúži liturgia svätého Bazila Veľkého, ktorá je dlhšia a slávnostnejšia ako bežná liturgia svätého Jána Zlatoústeho. Veriaci sa v chrámoch modlia za požehnanie do nového roka, ďakujú za uplynulý rok a prosia o zdravie, šťastie a pokoj.
Pre pravoslávnych veriacich je Nový rok predovšetkým duchovnou udalosťou, ktorá zdôrazňuje význam viery a tradície v každodennom živote.
TRADIČNÉ ZVYKY NA VÝCHODNOM SLOVENSKU
Na východnom Slovensku, kde žije početná rusínska komunita, je pravoslávny Nový rok obohatený o ľudové zvyky a tradície. Jedným z nich je pečenie špeciálneho chleba alebo koláča, známeho ako "vasilopita", do ktorého sa vkladá minca. Táto tradícia pochádza z Grécka, no prenikla aj k pravoslávnym Rusínom. Kto nájde mincu vo svojom kúsku koláča, bude mať podľa tradície v novom roku šťastie.
Okrem toho sa počas osláv pripisuje veľký význam spoločenstvu a rodine. Na stole nesmú chýbať tradičné jedlá, ako sú pirohy, bobaľky s makom či kyslá kapusta. Tieto jedlá majú symbolizovať hojnosť a prosperitu.
RUSÍNSKA KOMUNITA NA SLOVENSKU A JEJ VÝZNAM
Rusíni, ktorí tvoria významnú časť pravoslávnych veriacich na Slovensku, sú nositeľmi bohatej kultúry a tradícií. Ich jazyk, folklór a duchovné zvyklosti sú jedinečné a predstavujú dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska.
Práve oslavy Nového roka podľa juliánskeho kalendára sú príkladom toho, ako si Rusíni dokázali uchovať svoje tradície aj v modernom svete. V obciach na východnom Slovensku, ako sú Medzilaborce, Snina, Svidník, ale aj Nová Sedlica, sa tento sviatok oslavuje s veľkým nadšením a zapojením celej komunity.
ZAUJÍMAVOSŤ: PREČO PRÁVE 14. JANUÁR?
Juliánsky kalendár, ktorý bol zavedený Júliom Cézarom v roku 45 pred Kristom, má odlišný výpočet prestupných rokov, čo spôsobilo, že je o 13 dní „pozadu“ oproti gregoriánskemu kalendáru. Tento rozdiel sa bude v budúcnosti ešte zväčšovať – v roku 2100 bude rozdiel už 14 dní.
POSOLSTVO NOVÉHO ROKA
Pravoslávny Nový rok na východnom Slovensku nie je len oslavou začiatku nového kalendárneho roka. Je pripomienkou duchovných hodnôt, rodinnej súdržnosti a hrdosti na bohaté kultúrne dedičstvo. Pre rusínsku menšinu je to čas, keď si ešte intenzívnejšie uvedomujú svoje korene a tradície, ktoré spájajú generácie.
Nech je tento nový rok pre všetkých časom radosti, pokoja a vzájomného
