Veľká noc v Poloninách

Nová Sedlica obklopená panenskou prírodou Národného parku Poloniny a bukovými lesmi je domovom rusínskej komunity na Slovensku. Veľká noc je pre miestnych rusínov viac než len náboženským sviatkom. Predstavuje duchovnú obnovu, oslavu príchodu jari a zachovanie bohatých kultúrnych tradícií.​

Po dlhej zime sa krajina prebúdza k životu, čo symbolizuje nový začiatok a nádej. Na Veľkú noc sa často svätí voda a používa sa na požehnanie domov a polí. Obnova prírody symbolizuje aj duchovné znovuzrodenie človeka. V minulosti sa nosili vetvičky alebo prúty do domov – na znak požehnania úrody.

VEĽKÁ NOC OČAMI RUSÍNSKEJ KOMUNITY

Rusíni vnímajú Veľkú noc ako najdôležitejší sviatok v roku. Veľký pôst trvá 40 dní a verí sa, že duševná aj fyzická očista, priblíži človeka viac k Bohu.

Každý rituál, každé jedlo a každá pieseň rozpráva príbeh predkov, ktorí žili v súlade s prírodou, vierou a komunitou. Zachovávanie týchto tradícií je nielen prejavom úcty, ale aj snahou o odovzdanie zvykov ďalším generáciám.

Rusínska Veľká noc má niekoľko výnimočných znakov, ktoré ju odlišujú od iných kresťanských tradícií na Slovensku. Je to mix pravoslávnych a grécko-katolíckych náboženských prvkov, silných rodinných zvykov, ako aj hlbokého rešpektu k pôstu, prírode a predkom.

V minulosti mala Veľká noc v Novej Sedlici predovšetkým duchovný charakter. Pôstny čas, bol obdobím pôstu, modlitieb a príprav. Rodiny dodržiavali prísne pravidlá – nejedli mäso, mliečne výrobky ani vajcia. Tieto suroviny sa však starostlivo odkladali na veľkonočné sviatky. Niektoré domácnosti už dnes nedodržiavajú prísny pôst, ale na veľkonočnom stole nemôže chýbať tradičná paska, hrúdka, šovdra a vajcia. Kostol v dedine je aj naďalej centrom sviatkov, a požehnanie jedál patrí k najočakávanejším okamihom.

TYPICKÉ RUSÍNSKE JEDLÁ:

Paska – sladký, kysnutý chlieb s krížom na vrchu.

Hrúdka (syrec) – tvarohový syr pripravený z vajec a mlieka.

Klobása a údené mäso – domáce výrobky z bravčového mäsa.

Boršč – červená polievka z cvikly, niekedy s vareným vajíčkom.

Šovdra – sušená šunka.

TRADÍCIA ZDOBENÝCH KRASLÍC - PISANKY

Rusínske zdobené vajíčka - tzv. pisanky sa často zdobia voskovou technikou, s tradičnými symbolmi – kríža, slnka, hviezdy, rastliny. Každý vzor má svoj význam (napr. ochrana, zdravie, plodnosť) a ženy ich robia s veľkou trpezlivosťou a zbožnosťou. Vajce vo všeobecnosti je symbolom plodnosti a zrodu nového života. V kresťanstve je chápané ako symbol života v súvislosti zo zmŕtvychvstaním Krista.

Aj keď niektoré zvyky postupne vymizli alebo sa zmenili, mnohé z nich v Novej Sedlici pretrvali dodnes. Dedina si vďaka silnému pocitu identity uchovala množstvo starobylých rituálov. Mladšie generácie, hoci často odchádzajú za prácou do miest, sa na sviatky vracajú domov, aby zažili autentickú atmosféru.

Kým kedysi boli sviatky hlboko späté s cirkevnými obradmi (gréckokatolícka liturgia v staroslovienskom jazyku), dnes sa kombinujú s modernými prvkami – výzdoba domov, rôzne druhy vajíčok či kupované dobroty. No duch Veľkej noci, ako sviatku zmierenia, rodiny a duchovnej obnovy, ostáva zachovaný.

VEĽKONOČNÉ RUSÍNSKE TRADÍCIE DEŇ PO DNI

Zelený štvrtok – deň očisty a zelene

Zelený štvrtok, deň ktorým sa začínajú veľkonočné dnibol v minulosti spojený s očistnými rituálmi. Dievčatá si pred východom slnka česali vlasy pod smutnou vŕbou, aby ich mali zdravé a krásne. Rodiny sa umývali v potoku alebo v studni a Domácnosti sa dôkladne upratovali, nie len kvôli čistote, ale aj symbolickému očisteniu od zlého. Na stole dominovali zelené jedlá ako špenát, kapusta či šťaveľ známy ako šóška. Obľúbeným pokrmom boli aj pirohy plnené lekvárom, tvarohom alebo kapustou.​

Veľký piatok – deň ticha a pôstu

Veľký piatok, deň ukrižovania Ježiša Krista. Platili prísne pravidlá pôstu a zákaz akejkoľvek práce. V rusínskych dedinách sa tradične zachovávalo ticho – ľudia sa vyhýbali spevu, hlasnej hudbe a akejkoľvek zábave. Pôst bol prísnejší, mnohí sa postili celý deň alebo konzumovali len veľmi jednoduché jedlá. Nesmelo sa pracovať so zemou, orať či sadiť, zem musela zostať neporušená. Ľudia verili, že voda má v tento deň liečivú silu, a preto sa v nej umývali ešte pred východom slnka.​

Biela sobota – príprava na vzkriesenie

Biela sobota, deň, keď bol Ježiš pochovaný, bola časom ticha a očakávania. Hoci pôst pokračoval, v domácnostiach sa už od rána pripravovali sviatočné jedlá ako paska, šovdra, klobásy, vajíčka, chren a hrúdka.

Večer sa veriaci zúčastňovali na liturgii, počas ktorej sa svätil oheň a voda. Tieto prvky sa potom prinášali do domácností a uchovávali ako ochranu pred zlým počas celého roka. Po skončení večernej liturgie sa v niektorých rodinách prerušil pôst a začala sa slávnostná večera.

Veľkonočná nedeľa – oslava zmŕtvychvstania

Veľkonočná nedeľa, deň zmŕtvychvstania Krista, bola plná radosti a osláv. Dospievajúce dievčatá si prvýkrát nasadzovali partu a išli do kostola, kde pri vstupe hodili za seba mincu pre šťastie. Do kostola sa v tento deň nosia aj dnes košíky plné jedál určených na posvätenie. V typickom rusínskom veľkonočnom košíku nechýbali paska, hrutka, šoudra, klobása, chren, maslo, vajcia, soľ a sladké koláče.

Po návrate z kostola sa rodina zhromaždila pri stole, pomodlila sa a začala sviatočné raňajky posvätenými jedlami. Gazda rozdelil vajíčko na toľko častí, koľko bolo členov rodiny, a každý zjedol svoj diel, aby rodina držala pokope. Jedli sa aj omrvinky, aby nič nevyšlo nazmar. Zvyšky posväteného jedla sa nevyhadzovali, ale zakopávali do zeme. Tento deň bol zasvätený rodine, spoločným stretnutiam a pohostinnosti.

 Veľkonočný pondelok – oblievačka a šibačka

Veľkonočný pondelok bol dňom veselosti a tradičných zvykov. Od skorého rána sa ulicami ozýval smiech a krik dievčat, ktoré chlapci oblievali studenou vodou. Tento zvyk mal zabezpečiť dievčatám zdravie a sviežosť po celý rok.

Obliate dievčatá odmeňovali chlapcov maľovanými kraslicami, sladkosťami alebo pohostením. V niektorých dedinách bola oblievačka naozaj výdatná, často vedrami studenej vody. Šibanie korbáčmi k nám prišlo až v poslednej štvrtine 20. storočia.

CHCETE VEDIEŤ VIAC?

Ak máte záujem dozvedieť sa viac o rusínskych veľkonočných tradíciách, odporúčame navštíviť Múzeum rusínskej kultúry v Prešove, ktoré ponúka výstavy a podujatia venované tomuto bohatému kultúrnemu dedičstvu.