#HISTORICKÉ FAKTY - Osídlenie a život v obci Nová Sedlica I.časť

História obce Nová Sedlica do obdobia prvej svetovej vojny

Nová Sedlica, najvýchodnejšia obec Slovenska, má bohatú históriu, ktorá sa prelína s legendami, tvrdou prácou jej obyvateľov a drsnými podmienkami horského prostredia.

Prvé osídlenie a vznik obce

Hoci chýbajú priame písomné doklady o prvých usadlíkoch, archeologické nálezy zo susedného Uliča naznačujú prítomnosť človeka už v období mladšej doby kamennej (eneolite). Prvá legenda o vzniku obce hovorí o dedinke Stražnica- Storožnica, ktorej obyvatelia chránili horské priesmyky pred Tatármi. Ak táto osada skutočne existovala, prvé obyvateľstvo tu mohlo byť už začiatkom 13. storočia.

Druhá verzia rozpráva o tom, že časť obyvateľov starej obce, ležiacej niekde na kopci– Rozdiel, zišli dole a postavili si nové domy v doline pri Zbojskom potoku. Novú obec nazvali Nová Sedlica (pôvodne od slova selo – obce). 

Historické pramene potvrdzujú existenciu obce Rozdiel (Rozcell) už v roku 1567. V dokumente z roku 1600 sa spomína, že obec mala šesť domov, zatiaľ čo v roku 1612 tam žili dvaja šoltýsi, deväť poddaných a päť železiarov. Názov Nová Sedlica sa objavuje v listinách z roku 1630, keď bola súčasťou humenského panstva rodiny Drugethovcov. V tom čase obec figurovala pod názvom Rosczel vel Nouoszelicze. 

Život v obci v 17. a 18. storočí

Obdobie 17. storočia prinieslo obci tragédie, vrátane protihabsburských povstaní a ničivej morovej epidémie, ktorá zasiahla región v rokoch 1676–1710 a preniesla sa z vedľajšieho Poľska. Tieto udalosti spôsobili výrazný pokles obyvateľstva.

Počas 18. storočia obec trpela neúrodou a hladom, ale postupne sa rozvíjala. Pôvodne pravoslávni obyvatelia prijali v roku 1690 úniu a prešli na grécko-katolícku vieru. Od roku 1777 sa v obci začala viesť obecná matrika.

V roku 1784 bola obec vo vlastníctve grófa Štefana Csákyho a neskôr rodiny Lobkovicovcov. V roku 1715 mala obec mlyn, 5 opustených a 9 obývaných domácností. V roku 1787 tu stálo 57 domov a do roku 1828 sa počet zvýšil na 82. Obyvatelia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu a príležitostnej práci v lese a na píle či stupách.

Rozvoj v 19. storočí

Za vlády Márie Terézie a Jozefa II. sa v obci rozvinul jarmočný ruch, stavba kostolov a typických drevených domčekov. Pred prvou svetovou vojnou bola vybudovaná úzkokoľajná železnica, ktorá slúžila na prepravu dreva. V tomto období sa rozvíjalo aj školstvo, a obyvatelia si v roku 1927 svojpomocne postavili murovanú školu, jednu z prvých v okrese Humenné.

Situácia pred prvou svetovou vojnou

Na začiatku 20. storočia žili obyvatelia Novej Sedlice v skromných podmienkach. Drevo zo širokých lesov a poľnohospodárska činnosť tvorili základ ich obživy. Obec bola zároveň poznačená obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti a nízkou úrovňou vzdelania, čo však miestni ľudia postupne menili vlastnou iniciatívou.

Táto etapa histórie obce ukazuje, ako sa Nová Sedlica dokázala adaptovať na nepriaznivé podmienky a zachovať si svoju identitu až do osudových rokov prvej svetovej vojny, ktorá dedinu zásadne zmenila. O vojnových udalostiach a ich dopade na obec sa dočítate v pokračovaní článku.