SOVA DLHOCHVOSTÁ (Strix uralensis)

Sova dlhochvostá (Strix uralensis)

Sova dlhochvostá je jedným z najvýznamnejších a najvzácnejších druhov sov žijúcich na území Slovenska. Patrí medzi typické druhy karpatských lesov a jej prítomnosť je viazaná na zachovalé, prirodzene štruktúrované lesné ekosystémy. 

Národný park Poloniny predstavuje jedno z jej najdôležitejších útočísk, kde nachádza dostatok pokoja, starých stromov a potravy.

Základné fakty:

Slovenský názov: Sova dlhochvostá

Latinský názov: Strix uralensis

Veľkosť: 50 – 62 cm

Rozpätie krídel: 105 – 134 cm

Hmotnosť: 500 – 1 300 g

Dĺžka chvosta: výrazne dlhší ako u iných sov

Aktivita: prevažne nočná a súmračná

Ochrana: chránený druh

Vzhľad a telesné znaky

Sova dlhochvostá patrí medzi najväčšie európske sovy. Dĺžka jej tela dosahuje 50 až 62 centimetrov a rozpätie krídel sa pohybuje v rozmedzí 105 až 134 centimetrov. Typickým znakom je výrazne dlhý chvost, podľa ktorého dostala svoj slovenský názov.

Perie má svetlosivé až sivohnedé s tmavým pozdĺžnym pruhovaním, ktoré zabezpečuje výborné maskovanie v lesnom prostredí. Hlava je veľká, okrúhla, bez ušných chocholčekov, s výrazným tvárovým závojom. Oči sú tmavé, čo je typické pre nočné lesné sovy. Samice sú spravidla väčšie a ťažšie než samce.

Na Slovensku je výskyt sovy dlhochvostej obmedzený najmä na severné a severovýchodné oblasti Karpát. Najstabilnejšia populácia sa nachádza práve v Národnom parku Poloniny, kde sa zachovali rozsiahle bukové a zmiešané lesy s minimálnym zásahom človeka.

Obýva najmä staré bukové a jedľovo-bukové lesy, horské a podhorské oblasti a územia s dostatkom dutín a mŕtveho dreva. Vyhýba sa hospodárskym lesom s intenzívnou ťažbou a oblastiam s častým rušením.

Spôsob života a aktivita

Sova dlhochvostá je prevažne nočný a súmračný druh. Počas dňa odpočíva v korunách stromov alebo v dutinách, kde ju vďaka ochrannému sfarbeniu len ťažko spozorovať. Je teritoriálna a počas hniezdneho obdobia si svoje územie aktívne bráni.

Let sovy je mimoriadne tichý, čo jej umožňuje nenápadne sa priblížiť ku koristi. Orientuje sa najmä pomocou vynikajúceho sluchu, ktorý jej umožňuje lokalizovať korisť aj pod vrstvou lístia alebo snehu.

Základ potravy tvoria drobné cicavce, predovšetkým hraboše, myši a piskory.

Príležitostne loví aj vtáky, obojživelníky alebo menšie druhy cicavcov. Zloženie potravy sa môže meniť v závislosti od ročného obdobia a dostupnosti koristi. Loví najmä z vyvýšených stanovíšť, odkiaľ ticho zoskočí na obeť.

Rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá

Hniezdne obdobie sovy dlhochvostej patrí medzi najskoršie spomedzi vtákov. Začína už vo februári až marci. Sova si nestavia vlastné hniezdo, ale využíva dutiny starých stromov, opustené hniezda dravcov, skalné výklenky.

Samica znáša zvyčajne 2 až 4 vajcia a inkubuje ich približne 28 až 30 dní. Počas tejto doby ju samec zásobuje potravou. Mláďatá opúšťajú hniezdo skôr, než dokážu lietať, a pohybujú sa po vetvách v okolí hniezda. Rodičia sa o ne starajú ešte niekoľko týždňov.

Sova dlhochvostá je na Slovensku zákonom chránený druh. Je považovaná za indikátor zachovaných prírodných lesov. 

Medzi hlavné ohrozenia druhu patrí: strata starých lesov, intenzívna ťažba dreva a rušenie v období hniezdenia. Ochrana sovy dlhochvostej je preto úzko spätá s ochranou pralesov a prirodzenej lesnej štruktúry, akú dnes predstavujú najmä Poloniny.

Zaujímavosti

Sova dlhochvostá je známa aj svojím hlasovým prejavom – hlbokým, ďaleko nesúcim húkaním, ktoré je možné počuť najmä v tichých horských lesoch. Napriek nenápadnému spôsobu života dokáže byť pri obrane mláďat veľmi odvážna a môže útočiť aj na oveľa väčšieho narušiteľa.