Vtáky v zime

Vtáky a ich prezimovanie

Zima je pre vtáctvo jedným z najnáročnejších období roka. Kým časť vtákov Slovensko na jeseň opúšťa, iné druhy k nám naopak prilietajú zo severu Európy, aby tu prečkali chladné mesiace. Slovensko tak zohráva významnú úlohu ako migračná križovatka a zimovisko vtáctva.

Migrácia nie je útek pred chladom, ale najmä pred hladom

Vtáky nemigrujú preto, že by nezvládali nízke teploty. Hlavným dôvodom migrácie je nedostatok potravy. Najmä hmyzožravé druhy, ako lastovičky, trsteniariky, mucháriky či včeláriky, by v zime nenašli dostatok hmyzu, a preto odlietajú do oblastí s priaznivejšími podmienkami – často až do subsaharskej Afriky.

Zo zhruba 200 druhov vtákov, ktoré na Slovensku pravidelne hniezdia, až 150 druhov územie na zimu opúšťa. Ako prvé odlietajú druhy, ktoré čaká najdlhšia cesta. Jesenná migrácia prebieha postupne od augusta do októbra a je dlhšia než jarná, keď sa vtáky ponáhľajú späť na hniezdiská.

Slovensko ako zimný domov severných vtákov

Zaujímavým faktom je, že zatiaľ čo mnohé naše vtáky odlietajú na juh, zo severnej Európy k nám v zime prilietajú iné druhy. Slovensko sa tak stáva dočasným domovom vtákov z krajín ako Rusko, Fínsko, Estónsko, Litva, Dánsko či Poľsko.

Prvé zimné prílety sú zaznamenávané už koncom septembra, pričom počet druhov aj jedincov narastá počas celej zimy. Odlet zimných hostí prebieha od februára a posledné vtáky opúšťajú naše územie v apríli.

Medzi typické zimné druhy patria napríklad:

Myšiak severský (Buteo lagopus)

Kaňa sivá (Circus cyaneus)

Sokol kobec (Falco vespertinus) - zriedkavejší 

Historické pozorovania dokonca naznačujú výnimočný výskyt sovy snežnej, jednej z najvzácnejších zimných návštevníčok.

Niektoré druhy, ktoré sú na Slovensku bežne prítomné po celý rok, sa v zime posilňujú o jedince zo severu. Ide napríklad o myšiaky, krahulce či orliaky morské. Tie sa zhromažďujú najmä pri veľkých vodných tokoch, kde majú dostatok potravy. Myšiaky možno v zime pozorovať aj vo veľkých skupinách na poliach s lucernou či strniskách.

Zaujímavosťou sú aj zimné nocoviská sov, napríklad myšiarok ušatých v mestách alebo myšiarok močiarnych v otvorenej krajine, ktoré sa za šera rozlietaju na lov.

Vernosť k miestu a návraty po tisícoch kilometrov

Sťahovavé vtáky majú pozoruhodnú schopnosť vracať sa na tie isté miesta, kde predtým hniezdili. Tento jav sa nazýva vernosť k hniezdisku. Vtáky sa dokážu orientovať podľa polohy Slnka, hviezd, zemského magnetického poľa a krajinných prvkov. Mladé vtáky letia prvýkrát samostatne, pričom smer migrácie majú vrodene zakódovaný.

Symbolom náročnosti migrácie je lastovička. Hoci jej zimoviská sú vzdialené približne 8 000 kilometrov vzdušnou čiarou, reálne môže počas cesty nalietať viac než 15 000 kilometrov.

Migrácia je najnebezpečnejšie obdobie života vtákov

Najmä pre mladé vtáky je migrácia najťažšou etapou života. U niektorých spevavcov prežije prvú migráciu len približne 20% mláďat. Ohrozenia predstavujú nepriaznivé počasie, vyčerpanie, nedostatok potravy, predátori, choroby, ale aj ľudské zásahy – elektrické vedenia, sklenené plochy, turbíny či nelegálne zabíjanie vtákov v niektorých krajinách Stredomoria a Blízkeho východu.

Ako môže človek pomôcť?

Ľudia majú významný vplyv na úspešnosť migrácie aj zimovania vtákov. Rozhodujúcim faktorom je dostupnosť potravy. 

Pomáhajú:

• nezorané polia po žatve aspoň do jesene
• strniská, lucerna, ďatelina či slnečnica
• zimné prikrmovanie spevavcov
• zvyšovanie bezpečnosti elektrických vedení

Na Slovensku prebiehajú aj medzinárodné projekty, ako LIFE Danube Free Sky, ktoré zvyšujú viditeľnosť elektrických vedení pozdĺž Dunaja a chránia tak stovky druhov vtáctva využívajúcich tento významný migračný koridor.

Slovensko ako súčasť vtáčej mapy Európy

Migrácia vtákov jasne ukazuje, že ochrana prírody nepozná hranice. Slovensko je dôležitým článkom európskej migračnej siete – miestom oddychu, zimoviskom aj hniezdiskom. Každá zachovaná lúka, pole či bezpečné vedenie môže rozhodnúť o tom, či sa vták po tisícoch kilometrov vráti späť domov.