Zakvitnuté jarné krásky Polonín

S príchodom jari sa tichá divočina Polonín prebúdza do farebného života. V odľahlých dolinách a na slnečných lúkach rozkvitajú vzácne a jedinečné druhy kvetov.

Predstavíme si niektoré z nich, zväčša chránené, jedovaté druhy, ktoré patria k najvzácnejším symbolom jarnej prírody v Národnom parku Poloniny. Ukážeme si, kde rastú, čím sú výnimočné a prečo je dôležité ich chrániť.

PONIKLEC JARNÝ  (Pulsatilla vernalis)

Tento jemný kvietok s chlpatými stonkami a fialovými kvetmi je skutočnou ozdobou horských lúk. V Poloninách je vzácny a prísne chránený. Obľubuje horské lúky, pastviny a svetlé lesy, najmä na vápenatých pôdach. V Poloninách sa vyskytuje len na niekoľkých málo lokalitách, kde mu vyhovujú špecifické podmienky: dostatok slnka, mierne sucho a minimálny zásah človeka.

Poniklec je trváca bylina z čeľade iskerníkovitej. Ide o  jedovatú rastlinu, najmä jej nadzemná časť obsahuje jedovatú účinnú látku proanemonín. Vonkajší účinok tejto látky pôsobí silne dráždivo, spôsobuje zápal na pokožke. Jej zber a trhanie určite neodporúčame, keďže patrí medzi zákonom chránené rastliny.

PRVOSIENKA JARNÁ (Primula veris) 
Jedna z prvých poslov jari, ktorá rozžiari lúky Polonín svojimi sýtožltými kvetmi. Obľubuje slnečné stráne, pasienky a lesné okraje, kde dokáže vytvoriť celé žlté koberce kvetov.

Okrem krásy má aj bohatú liečivú tradíciu – už stáročia sa používa v ľudovom liečiteľstve. Obsahuje saponíny, ktoré pomáhajú pri vykašliavaní, a preto sa odporúča pri nachladnutí, bronchitíde a zápaloch horných dýchacích ciest. Zbierajú sa najmä kvety a koreň.
Zaujímavosťou je, že prvosienka jarná je aj dôležitým zdrojom nektáru pre včely – patrí medzi prvé rastliny, ktoré im na jar ponúkajú potravu.
Rod prvosienka (Primula)je u nás zastúpený 7 druhmi, 9 poddruhmi a 3 krížencami.

• PRVOSIENKA HOLÁ (Primula auricula), ktorú spoznáš podľa dužinatých listov a žltých kvetov. Rastie v neprístupných vápencových skalách a sutiach vo vyšších nadmorských výškach.

• PRVOSIENKA BEZBYĽOVÁ (Primula acaulis), ktorej kvety nevyrastajú na dlhej stonke, ale priamo z listovej ružice. Nájdeme ju na okrajoch lesov, v krovinatých porastoch alebo na lúkach.

• Najznámejšia je však PRVOSIENKA JARNÁ (Primula veris) a PRVOSIENKA VYŠŠIA (Primula elatior). Hoci sú si podobné, prvosienka jarná má voňavé, žĺtkovožlté kvety s výrazne nafúknutým kalichom a rastie na lúkach a okrajoch lesov. Prvosienka vyššia má sírovožlté, nevôňajúce kvety, kalich je tesne priliehajúci a bledožltý so zelenými hranami, pričom obľubuje vlhké lesy a horské lúky.

• Fialové kvietky má PRVOSIENKA POMÚČENÁ (Primula farinosa). Vzácna kráska s jemne ružovofialovými kvetmi a typickým múčnatým povlakom na spodnej strane listov a na stonkách. Rastie na vlhkých lúkach, rašeliniskách a pri horských potokoch. Je zákonom chránená a jej zber je zakázaný. Patrí medzi druhy citlivé na zmeny prostredia.

• Veľmi vzácnym druhom je PRVOSIENKA DLHOKVETÁ(Primula halleri), ktorá sa na Slovensku vyskytuje iba v Belianskych Tatrách. Jej tmavofialové kvety majú výrazne dlhšiu korunnú rúrku oproti kalichu.

• Na severných alpských svahoch môžeme nájsť aj nápadnú PRVOSIENKU NAJMENŠIU (Primula minima), ktorá počas kvitnutia vytvára husté ružovočervené koberce.

VETERNICA HÁJNA (Anemone nemorosa)

Veternica je drobná, jarná trvalka z čeľade iskerníkovitých, ktorá kvitne od marca do mája. V prírode vytvára nádherné biele koberce, najmä v starých listnatých lesoch, kde rastie v polotieni a vlhkých pôdach bohatých na humus.

V prírode ju spoznáme aj podľa dlhej, krehkej stonky ktorá je jemne chlpatá alebo holá, často s jemne fialovým nádychom. Kvety sa počas noci a zamračeného počasia skláňajú k zemi, aby chránili tyčinky a semenníky pred dažďom a rosou. Plodom veternice sú chlpaté, drsné nažky, ktoré rozširujú najmä mravce.

Veternica vyžaduje čerstvé, kypré a výživné pôdy. Patrí do vegetačného pásma buka a jedle. Je rozšírená od nížin až po horské oblasti, kde rastie v bučinách, jedlinách a na vlhkejších lúkach. Patrí medzi najznámejšiu odrodu, ktorá sa vyskytuje takmer na všetkých kontinentoch.  

Vďaka svojmu výskytu v starých, prirodzených lesoch slúži ako bioindikátor – svojou prítomnosťou totiž naznačuje, že prostredie nebolo výrazne narušené človekom.

Podobne ako aj iné veternice, je jedovatá. Všetky časti rastliny sú toxické a môžu podráždiť pokožku, oči a pri požití spôsobiť ťažkú otravu – najmä u zvierat (dobytok, kone, hydina). Pri silnej otrave sa uvádza, že 30 rastlín by mohlo byť smrteľných aj pre človeka. 
Zaujímavosťou je, že sušením stráca jedovatosť, preto bola v minulosti využívaná v ľudovom liečiteľstve pre svoje antibakteriálne účinky. Dnes sa pestuje výlučne ako okrasná rastlina.

BLEDUĽA JARNÁ (Leucojum vernum)

Bleduľa je vzácna jarná rastlinka, ktorá sa vyskytuje iba na približne desiatich lokalitách Slovenska a to výhradne vo východnej časti, najmä v nížinách a pahorkatinách. Najbohatšia a najznámejšia populácia sa nachádza v prírodnej rezervácii Jovsianska hrabina na južnom okraji pohoria Vihorlat, v oblasti Zemplínskej Šíravy.

Kvitne skoro na jar (od februára do apríla) a vytvára bohato kvitnúce porasty. Vyhovujú jej vlhké až mokré pôdy bohaté na živiny, najmä pod korunami stromov. Má úzke listy a drobné biele kvety v tvare zvončeka so zelenými bodkami. Všetkých šesť okvetných lístkov je rovnako dlhých a svojím tvarom pripomínajú sukničku.

Bleduľa patrí do čeľade amarylkovité a je jedovatá, najmä jej podzemná časť. V jej cibuľkách sa hromadia alkaloidy, ktoré majú farmaceutický význam. V zahraničí sa jej cibuľky používajú na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe alebo na podporu regenerácie nervového systému po obrne. V ľudovom liečiteľstve sa však už nesmie používať, keďže otravy sa môžu prejaviť slinením, zvracaním, hnačkami a celkovou slabosťou.

ČEMERICA PURPUROVÁ (Helleborus purpurascens) 
Vzácna, elegantná a chránená rastlina, prezývaná aj „čierny tulipán“, patrí medzi liečivé, no zároveň vysoko jedovaté druhy. Čemerica bola už v minulosti používaná ako liečivo, najmä vo veterinárnej medicíne. Zaobchádzanie s ňou si však vyžaduje vysokú odbornosť a opatrnosť, keďže už aj malá čemerica purpurová je jedovatá.  

Svoje najväčšie zastúpenie má vo veľkoplošnom chránenom území Národného parku Poloniny, kde kvitne od konca zimy až do mája na okrajoch lúk, lesných ciest a iných slnečných miestach s vápenatou pôdou. Prvýkrát zakvitne vo veku štyroch až siedmich rokov a často ostáva do tohto času nenápadná. Dorastá do výšky približne 30 cm a v priaznivých podmienkach sa môže dožiť aj 20 rokov. 
Rastie v prírodných a národných prírodných rezerváciách ako Pľaša, Jarabá skala, Pod Ruským, Grúnik, Šípková, Stružnická dolina či Gazdoráň. 

Jej výnimočnosť a jedinečný výskyt na východe Slovenska, ktorý tvorí severozápadnú hranicu jej prirodzeného areálu, ju povýšili až do znaku samotného Národného parku Poloniny.

ISKERNÍK KARPATSKÝ (Ranunculus carpaticus) 
Ide o vzácnu a prísne chránenú rastlina, ktorá rastie na malom území výlučne v Poloninách. Jeho výskyt je preto mimoriadne cenný nielen z pohľadu botanickej jedinečnosti, ale aj ako súčasť biodiverzity slovenských horských oblastí.

Táto nenápadná, no krásna rastlina, kvitne od apríla do júna. Rastie na vlhkých, kamenistých či trávnatých stanovištiach s vápenatým podložím.Vyskytuje sa hlavne vo vyšších horských polohách, kde nájde dostatok svetla a vlhké podmienky, ktoré obľubuje.
Iskerníky tvoria mimoriadne rozsiahlu skupinu jedovatých rastlín. Latinský názov Ranunculus je odvodený z „rana“ – čo je odborné označenie pre skokana, skupinu žiab. Význam slova Ranunculus teda možno preložiť ako „malá žabka“ či „žubrienka“. Tento názov odkazuje na častý výskyt iskerníkov vo vlhkých a mokrých lokalitách, ktoré obľubujú aj tieto obojživelníky. 

Rod Ranunculus je jedným z druhovo najbohatších rastlinných rodov na svete – zahŕňa takmer 600 druhov. Na Slovensku sa vyskytuje 26 z nich. Napriek tejto bohatej rozmanitosti je iskerník karpatský jednou z našich najvzácnejších rastlín, zaradenou podľa Červeného zoznamu Slovenska medzi ohrozené druhy. Jeho ochrana je preto nevyhnutná, rovnako ako ochrana prírodného prostredia Polonín, kde má svoje jediné známe útočisko.