Národný park Poloniny má 28 rokov.

Národný park Poloniny má 28 rokov. Divoký východ Slovenska, ktorý si zachoval svoju tvár

Národný park Poloniny oslávil svoje 28. narodeniny. Vyhlásený bol v roku 1997 a dnes sa rozprestiera na ploche 29 805 hektárov, pričom jeho ochranné pásmo zaberá ďalších 10 973 hektárov. Leží na najvýchodnejšom okraji Slovenska, na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou, v pohorí Bukovské vrchy.Poloniny sú miestom, kde sa príroda zachovala v podobe, akú inde v Európe nájdeme už len zriedka.

Kráľovstvo bukových pralesov

Poloniny sú domovom najrozsiahlejších bukových a jedľovo-bukových pralesov na Slovensku. Od roku 2007 sú zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO ako súčasť lokality UNESCO – Staré bukové lesy Karpát a iných regiónov Európy.

Najznámejší z nich, Prales Stužica, ukazuje, ako by vyzerali naše lesy bez zásahu človeka. Niektoré buky tu dorastajú až do výšky 50 metrov a ich vek sa počíta na stovky rokov. V pralese sa drevo neťaží – staré stromy prirodzene odumierajú a dávajú priestor novej generácii. Práve tento kolobeh je základom stability a biodiverzity.

Zaujímavosťou je, že bukové pralesy Polonín patria medzi najzachovalejšie v celej Európe. Sú dôležitým útočiskom pre veľké šelmy ako medveď hnedý, vlk dravý či rys ostrovid.

Lúky plné života

Okrem hlbokých lesov ukrývajú Poloniny aj unikátne horské lúky. Rastú tu druhy, ktoré inde na Slovensku takmer nenájdete – iskerník karpatský, fialka dácka, zvonček jedľový či klinček bradatý nakopený. Práve tradičné hospodárenie, ktoré tu pretrvávalo stáročia, vytvorilo pestrú mozaiku biotopov.

Súčasť európskej prírodnej siete

Územie parku je zapojené do európskej sústavy Natura 2000. Viaceré časti Bukovských vrchov či lúky nad Karcabou patria medzi lokality európskeho významu a chránené vtáčie územia. Hniezdia tu vzácne druhy ako orol krikľavý, bocian čierny či výr skalný.

Poloniny sú zároveň jednou z najmenej osídlených oblastí Slovenska. Nájdete tu aj obce s drevenými cerkvami, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO a pripomínajú bohatú rusínsku kultúru regiónu. Príroda a tradície tu kráčajú ruka v ruke.

Ochrana aj budúcnosť

Zmyslom národných parkov je prísna ochrana najcennejších území, no zároveň aj možnosť ich rozumného využívania – na turistiku, vedecký výskum či environmentálne vzdelávanie. Aby bolo jasné, ktoré časti majú zostať bez zásahu a kde je možná rekreácia, prebieha proces zonácie. Ten nastaví pravidlá fungovania parku do budúcnosti.

Cieľ je jednoduchý: zachovať divokosť Polonín a zároveň umožniť ľuďom spoznať ich hodnotu.

Národný park Poloniny je dnes symbolom toho, že aj v srdci Európy existujú miesta, kde les rastie po svojom, kde noc zostáva tmavá a kde lúky kvitnú tak, ako kvitli pred stáročiami.

Dvadsaťosem rokov ochrany je významný míľnik. No skutočná hodnota Polonín spočíva v niečom inom – v ich schopnosti pripomenúť nám, ako vyzerá krajina, keď jej dovolíme dýchať.