Rusínsky jazyk v Poloninách

Rusínsky jazyk v Poloninách – hlas hôr, pamäť národa

V najvýchodnejšom kúte Slovenska, v krajine tichých hôr, hlbokých lesov a starobylých dedín, prežíva jazyk, ktorý je viac než len prostriedkom komunikácie. Rusínčina v Poloninách je pamäťou predkov, hlasom rodín a dôkazom kultúry Rusínov.

Rusínsky jazyk sa tu zachoval v prirodzenej podobe – v každodennej reči, piesňach, modlitbách aj rozprávaniach starších generácií.

Rusínčina – samostatný slovanský jazyk

Rusínsky jazyk je samostatný slovanský jazyk, patriaci do stredokarpatskej vetvy. Nie je dialektom ruštiny ani ukrajinčiny, hoci s nimi zdieľa spoločné slovanské korene. Má vlastnú gramatiku, slovnú zásobu, jazykový vývin aj vlastnú cyriliku.

Kľúčovým momentom v moderných dejinách Rusínov bola kodifikácia rusínskeho jazyka 27. januára 1995 v Bratislave. Tento akt potvrdil jazykovú aj národnú svojbytnosť Rusínov a otvoril dvere systematickému rozvoju rusínčiny v školstve, médiách, kultúre, divadle aj duchovnom živote.

Rok 2025 – Rok rusínskeho jazyka

Pri príležitosti 30. výročia kodifikácie rusínskeho jazyka vyhlásil OSRS (Občianske združenie Rusínov Slovenska) rok 2025 za Rok rusínskeho jazyka. Ide o symbolické, ale aj praktické gesto, ktorého cieľom je posilniť postavenie rusínčiny v spoločnosti a podporiť jej každodenné používanie.

Výsledky sčítania obyvateľstva z roku 2021 ukazujú znepokojivý trend: hoci sa k rusínskej národnosti hlási čoraz viac ľudí, počet tých, ktorí uvádzajú rusínčinu ako materinský jazyk, klesá. Práve preto má jubilejný rok jasné posolstvo – jazyk prežije len vtedy, ak sa bude používať v rodinách a odovzdávať deťom.

Poloniny – živý priestor rusínskej reči

Najsilnejšie sa rusínsky jazyk dodnes používa v obciach východného Slovenska, najmä v okolí Medzilaboriec, Sniny, Svidníka a Stropkova. Podľa zákona môžu obyvatelia v obciach, kde národnostná menšina tvorí aspoň 15 % populácie, používať svoj jazyk aj v úradnom styku.

V Poloninách bola rusínčina po stáročia prirodzeným jazykom domova. Používala sa pri práci na poli, v lese, či pri rodinných oslavách.

Piesne, cerkvi a duchovná kontinuita

Významnú úlohu pri zachovaní jazyka zohrali gréckokatolícke a pravoslávne cerkvi. Bohoslužby, modlitby a duchovné texty v staroslovanskom a rusínskom jazyku vytvárali priestor, kde sa jazyk spájal s vierou, tradíciou a komunitou. Drevo starých cerkví, ikonopis a spev zborov dodnes nesú silnú kultúrnu výpoveď.

Neoddeliteľnou súčasťou rusínskeho dedičstva sú aj ľudové piesne – tiahle, melancholické, často viachlasné. Spievajú o láske, odchodoch, horách aj každodennom živote. V Poloninách ich ešte stále počuť na rodinných stretnutiach, v folklórnych súboroch aj na miestnych podujatiach.

Škola v Klenovej – výnimočné miesto rusínčiny

Osobitné miesto v zachovaní rusínskeho jazyka má Základná škola s materskou školou s vyučovacím jazykom rusínskym v Klenovej. Hoci bola založená už v roku 1963, ako národnostná škola s vyučovacím jazykom rusínskym funguje od roku 2017. Dnes je jedinou plnoorganizovanou školou na Slovensku, kde sa vyučuje v rusínčine.

Škola však nie je len miestom vyučovania. Deti sa tu učia hrať na flautu, pôsobia v spevácko-tanečnom súbore Vinčik, vystupujú na kultúrnych podujatiach v Uliči, Svidníku či Kalnej Roztoke a úspešne sa zúčastňujú súťaže Duchnovičov Prešov, kde vynikajú znalosťou dialektu aj spisovnej rusínčiny. Počas letných prázdnin škola organizuje letné tábory, vďaka ktorým jazyk žije aj mimo tried.

Jazyk ako podmienka prežitia národa

Dnes je jasné, že národotvorným jazykom Rusínov je rusínčina. Je znakom ich svojbytnosti, historickej pamäte a kultúrnej identity. Rok rusínskeho jazyka 2025 má pripomenúť, že jazyk nie je samozrejmosť – je to hodnota, o ktorú sa treba starať.